O ceste. Verzia 1.

Autor: Vladimír Hrach | 9.9.2019 o 0:49 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  368x

V sluchátkach mi duní Rammstein, ktorý používam spolu s orbitrekom, ako protijed na konské dávky kortizolu. Nedá sa to robiť celý deň. Tak uvažujem o navigácii na ceste svojím životom. V lete roku 2004 ma nič takéto nenapadlo.

Keď zle odbočíte na diaľnici a potom by ste akokoľvek dlho išli rovnakým smerom, stále pôjdete len nesprávnou cestou. Bola by tu síce jedna možnosť, že obídete celú zemeguľu a prídete na rovnaké miesto tam, k nesprávnej odbočke, takže to tak napravíte a pôjdete rovno. Ale to je asi také reálne, ako vrátiť späť niečo, čo už ste urobili.

V živote je to samozrejme komplikovanejšie než v doprave, ale i tak mám dilemu, že či moje odbočenie na ktorejsi križovatke, cez ktoré som doposiaľ prechádzal, bolo správne a ja teraz idem dobre. Alebo idem zle a budem musieť obísť celú zemeguľu.

Terajšia bývalka, bola moja posledná spolupáchateľka v tej špinavej konšpiračnej hre o manželskej, či inej nevere. Vo filme to vyzerá ako komická situácia, keď podvedený muž vo svojom byte, pristihne vlastnú manželku v posteli s cudzím chlapom. V mojom prípade to bolo na živo.

Nadobličky začali v poplachovom režime zaplavovať moje telo adrenalínom a srdce pracovalo v divokom rytme, ako by bolo pumpou v podpalubí potápajúcej sa lode. Tváril som sa ako zbitý pes, zbieral svoje veci po spálni a neustále som v duchu oslovoval toho spravodlivo nahnevaného muža „nebuď prosím agresívny, prosím, prosím, žiadne násilie, prosím, prosím“. Hrozne som sa bál, lebo mám v povahe čosi z berserkera. Bál som sa, čo by sa mohlo stať, keby ten chlap vykopol dvere koterca so spiacim pitbullom.

Moja mantra zrejme účinkovala a okrem nadávok sme po vyskočení z postele už nič viac nedostali. Čoskoro som vycúval z bytu a s úľavou nasadol do auta. No v aute ma čakalo čosi horšie než opretá pištoľ o hlavu.

Moje svedomie, s ktorým som to mal pre takéto, či podobné prípady, bezpečne vysporiadané, zlomilo poslednú pečať kúzla, ktorým som ho udržiaval spiace a bezmocné.

Neviem či som ho vtedy dobre počul, možno svedomie iba nesprávne artikulovalo po takom dlhom mlčaní, no v každom prípade som sa cítil spoluzodpovedný a o pár dní prenajal byt pre ženu s dieťaťom, ktorú hysterický manžel vyhadzuje z domu kvôli nevere so mnou.

A hoci to bolo iba prvé dejstvo v dráme plnej zvratov, rozhodol som sa práve vtedy odbočiť na cestu, ktorá ma doviedla až sem. A k vyššie popísanej dileme.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Ponúkajú nám politické programy pre 17. storočie (píše Michal Havran)

Kto a kedy začne pracovať na premene bývalej zakríknutej hornouhorskej provincie na modernú krajinu?

Cynická obluda

Nesmejte sa Dankovi!

Prosím, prestaňte sa posmievať životnému plánu Andreja Danka, lebo si čo ak si to rozmyslí?


Už ste čítali?