O eutanázii.

Autor: Vladimír Hrach | 19.9.2019 o 23:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  446x

Všetci určite vieme čo eutanázia je. Myslím tým len samotný výraz, i keď s významom to býva rôzne ...

Nebudem riešiť otázku dobrovoľnej smrti človeka, ale napadlo ma, že aj citový vzťah k niekomu môže spáchať asistovanú samovraždu. Vzťah je niečo ako moje dieťa, síce plnoleté a s vlastnou prácou, ale bydlisko má u mňa, vyjedá mi chladničku a má tu svoje veci. Užíva si pohodlie v mojom živote. Ale iba do vtedy, kým si ho všímam a kým si ho vážim.

Prichádza to ako choroba. Nečakane. Zmysly potiahne vrstva patiny a heslo k prístupovým právam na cenné spomienky je stratené. Akoby som odišiel z mesta, kde som prežil najkrajšie roky svojho života na pocitovú detoxikáciu. Nič nehľadám, nič nechcem a ani neviem o čo prichádzam.

Hodiny a dni ubiehajú v rutinnej nevšímavosti. Vzťah je zabudnutý v útulku, kde má chvíľu šancu na nového majiteľa a keď sa nenájde, utratí sa sám.

Eutanázia vzťahu, v jednej nenápadnej izbe môjho vedomia, za asistencie ľahostajnosti a rezignácie, môže začať. Som príčetný, som svojprávny a môj podpis je právne uznaný. Ľahostajnosť v bielom plášti bezbolestne zasunie do žily  kanylu pripojenú k smrtiacemu roztoku a rezignácia mu po chvíli zatlačí oči. Láska, vďačnosť, radosť i potešenie v jednom - budú mŕtve.

V živote sa stáva všeličo, takže to môže prísť ako kopanec do mužského prirodzenia, alebo je to ako bozk od princa, čo zobudil Šípovú Ruženku. Odrazu si spomeniem na voňavé náručie, milovanie, vzrušenie. V pamäti sa vynoria parky, ulice, kopce i lesné chodníky, ktoré sme spolu prešli. Znovu ocením spoločne videné filmy, spoločne prežité dojatie i spoločný smiech a ich cena mi pripadá závratná. Len pred malou chvíľou som to zbabelo vzdával a v nasledujúcu sekundu bojujem o život.

Vyzeralo to ako pretrhnuté lano, ktoré opäť zviažeme spoľahlivým uzlom a všetko bude ako pred tým. Stačí len preliezť za ten uzol a všetko by malo byť OK.

Prečo mám teda žalúdok zovretý v kliešťach pochybností a môj strážny anjel už ochripel vykrikovaním rozumných rád? Možno preto, že sa nedá druhý krát vstúpiť do tej istej rieky. Alebo, že podľa štatistík je iba 35 % šanca na úspech. Či kvôli tomu, že nech urobím čokoľvek, stále to bude len polovica toho, čo na vzťah treba.

Ten vzťah už nie je to, čo býval. A ani nemôže - ak chce prežiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Dokonalá synergia

Čítaš si Gorilu a cítiš nevoľno v žalúdku, závrate, alebo sa ti nebezpečne zvyšuje tlak? V Pente na to mysleli už dávno.


Už ste čítali?