Zase Ti píšem, anjel môj.

Autor: Vladimír Hrach | 10.4.2020 o 8:38 | (upravené 10.4.2020 o 8:50) Karma článku: 2,55 | Prečítané:  266x

Zdravím Nitaiáš. Snažím sa, ale ako obyčajne, nie všetko mi je pochopiteľné. A kto iný by mi mal lepšie porozumieť.

Jasné, už som o tom počul hádam tisíc krát – všetko čo potrebujeme, máme v sebe. Aj odpovede na svoje otázky. Si len pomocník a ochranca. Bla-bla-bla.

Dobre, tak Ti o tom napíšem. Opäť som si na ňu spomenul.

Nie na tú. Na inú. Tú, čo už odišla a nikdy sa nevráti.

Nie, toto nebolo o tom. Chápem, prečo sa to všetko stalo. Býva mi jej ľúto, lebo si myslím, že zakúsi ešte veľa bolesti. Pripomína mi šteniatko čo sa dôverčivo domnieva, že každá ruka čo ju pohladká, patrí človeku, ktorý ju naozaj miluje. Ale poradil si mi tú fintu so sokolom a funguje to. Čím vyššie vyletím – obraz je väčší a detaily menšie. Ale občas ...

Lebo za toľký čas spolužitia je tu kopec miest kde sme spolu boli a veľa vecí, ktorých sme sa spoločne dotýkali. Nie som jogín, aby som si vypol zmysly, myšlienky si chodia ako sa im páči a niekedy - je to aj príjemné.

Nie, fakt nie. Ja to už beriem ako návštevu nejakej výstavy, alebo múzea. Pozriem si expozíciu z určitého obdobia môjho života ...., a idem ďalej. Iba zaslepenci a ignoranti pália historické knihy a obrazy. Čo sa stalo, už sa neodstane. Môžeš robiť čokoľvek, ale minulosť tu už je a nikdy neodíde. Aj keď si ju môžem rôzne interpretovať.

Vlastne som rozmýšľal o ženskej láske. O jej rôznych formách, o jej prchavosti či trvácnosti, o podobnostiach a rozdieloch medzi tým, ako milujú ženy a ako muži. A o tom čo lásku sprevádza. Aká radosť, aké mučivé pocity, čo ťa núti všetko obetovať, čo chceš tak veľmi, preveľmi získať za akúkoľvek cenu, prečo chceš pre ňu umrieť a prečo kvôli nej tak túžiš žiť.

Viem, že mi takto pomáhaš.

Maj sa. Tak zase nabudúce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?