Michalove príbehy. 1.

Autor: Vladimír Hrach | 17.5.2020 o 11:31 | Karma článku: 1,42 | Prečítané:  274x

Neviem či by bolo lepšie, alebo horšie, keby existovali navigácie na cesty životom. V hlave mi vŕta otázka, že či je to v živote podobné, ako pri jazde autom.

Jeden krát zle odbočíte z diaľnice a pokiaľ sa niekde neotočíte, už stále pôjdete len nesprávnou cestou. Bola by síce jedna teoretická možnosť, že obídete celú zemeguľu a prídete na rovnaké miesto tam, pri nesprávnej odbočke. Ale to je asi také reálne, ako vrátiť naspäť svoj skutok, motivovaný nejakým, či už dobrým, alebo zlým rozhodnutím.

V živote je to samozrejme komplikovanejšie než v doprave, ale i tak mám pochybnosti, že či pri tej snahe pred 20 rokmi, vziať si život, som mal byť oveľa dôslednejší. Mám dilemu, či táto odbočka bola tá správna a ja teraz idem dobrým smerom. Alebo idem zle a prinajmenšom musím obísť celú zemeguľu a rôzne poovplyvňovať osudy ľudí, ktorých cestou postretám, hoci by som ich nikdy nemusel stretnúť.

Mal som povesť sukničkára a povesť bola iba to, čo presiaklo na verejnosť. Sandra, bola moja posledná spolupáchateľka v tej špinavej hre o manželskej nevere. End game v poslednom leveli. Začalo ísť o život. Podvedený manžel pristihne vlastnú manželku vo svojom byte a v manželskej posteli s cudzím chlapom.

Nadobličky mi vtedy začali v poplachovom režime zaplavovať telo adrenalínom a srdce zbesilo pumpovalo, ako by to robilo v podpalubí potápajúcej sa lode. Pre istotu som sa tváril ako zbitý pes, zbieral svoje veci po spálni a neustále som v duchu oslovoval toho spravodlivo nahnevaného muža „nebuď prosím agresívny, prosím, prosím, žiadne násilie, prosím, prosím“. Hrozne som sa bál, lebo mám v povahe čosi z Berserkera a od určitého momentu prestanem mať strach a necítim bolesť a ako vravia severské legendy „bol by som imúnny voči oceli aj ohňu a pôsobil paniku v radoch svojich nepriateľov“. Podarilo sa. Okrem nadávok sme ja a aj ona, nič neutŕžili. Rýchlo som vycúval dverami preč.

A o týždeň či dva to začalo mať rýchly spád. Nechal som svoju manželku aj s deťmi v našom dome a odišiel do bytu, ktorý som prenajal. Cítil som zodpovednosť za to, že som si to začal s vydatou ženou, ktorá teraz, aj zo svojím sotva 3 ročným dieťaťom, vlastne nemá kde bývať. A tak sme začali, všetci traja, spolu žiť.

Odbočil som na výjazd z rodinného života, čo vyzeral ako dobre postavená a bezpečná diaľnica. A už nie je miesto a ani čas, na otočenie ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONÓMIA ĽUDSKOU REČOU

Lacnejšie tovary a bývanie? Šesť najčastejších mýtov o socializme

Z priemernej mzdy si dnes kúpite násobne viac.


Už ste čítali?