Dnes ...

Autor: Vladimír Hrach | 31.5.2020 o 12:32 | Karma článku: 3,23 | Prečítané:  275x

Tak ako dnes a aj včera, vlastne každý večer, rozbaľujem svoj rescue kit s menovkou – Objatie anjela.

Starostlivo kontrolujem obsah, ako vojak pred nebezpečnou misiou, ktorý vie, že čokoľvek z tejto súpravy môže byť tým jediným a posledným, čo zajtra upchá dieru, ktorou mu bude unikať život z tela.

Skontrolujem každú myšlienku, ktorou sa k tebe upínam. Pozorne prehliadam obrazy, ktoré to v mojej mysli vytvára. Poutieram ich od vrstvy prachu zabúdania. Pridám farby z pestrej palety, ak sa mi zdá, že vybledli. Doplním energiu, keď mi pripadá, že pri prezeraní je buchot srdca príliš pomalý.

Si môj anjel, ktorý ma po večeroch objíma a pri tom mi plece zamočí vlastným slzami. Anjel s kŕčovito zovretými vnútornosťami, čo spôsobuje strach z bolestivých alternatív budúcnosti. Si ako chorý lekár, zoslabnutý a vyčerpaný, no verný svojej prísahe, ďalej lieči svojho pacienta.

Lenže sme každý v inom svete, sme každý iná skutočnosť, ktoré sa stretnú iba na hraničnom prechode medzi našimi realitami a našimi víziami. Píšem ti básne, kde každé slovo je kus môjho srdca, ktoré si vyliečila a ktoré ti teraz posielam na pomoc. Lenže mám obavy. V skutočnosti sú to len elektrické impulzy, ktoré v tekutých krištáľoch na displeji vytvárajú písmená. Čím budú v tvojom svete?

Ráno vstanem a pôjdem svojou cestou. Ty budeš, tým svojím spôsobom, so mnou a možno ti už bude lepšie. Musí ti byť lepšie, lebo tvoj život je pospájaný s inými životmi. Každý z nás sme súčasť nejakej stavby, kde jeden druhého podopierame a bránime tak ich zrúteniu.

Ako povedal vojnový veterán a spisovateľ Z. Ziglar - Budúcnosť je miesto, kam sa uberáme stráviť zvyšok svojho života. Každodenné výkony sú tehly, z ktorých ho budujeme.

Dúfam, že si zručná staviteľka ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?