O šťastí a zákonoch.

Autor: Vladimír Hrach | 3.6.2020 o 19:08 | Karma článku: 4,19 | Prečítané:  158x

Tými najzákladnejšími potrebami ľudí sú oblečenie, jedlo a prístrešie. I keď, dalo by sa aj o tom diskutovať, lebo Maslowova pyramída to definuje, v niektorých ohľadoch, rozdielne.

Je mi teda často krát trápne sem písať, lebo mnohí ľudia nemajú zabezpečené ani to základné a ja sa tu rozpisujem o šťastí či zázrakoch. A navyše, problémov, ktoré nám môžu zo života urobiť peklo, je celá rada, i keď máme dosť chutného jedla, slušivého oblečenia a máme svoje vlastné bývanie.

Vesmír funguje podľa jednoduchých a nepočetných zákonov, lenže pochopenie vzájomných súvislostí a zvládnutie svojej mysle, ktorá má svoje vlastné pravidlá, náš život komplikuje. Tvrdenie „Každý si je strojcom svojho šťastia“, nás môže v mnohých situáciách nahnevať až rozzúriť, no tým sa nič nezmení. Je to proste fakt.

Knižiek, seminárov a videí, ktoré poskytujú návod a ukazujú cestu ku šťastiu, je naozaj veľa. A podľa bohatej ponuky je možné vyvodiť značný dopyt. Ale poukazuje to aj na inú skutočnosť - veľa ľudí svoje šťastie hľadá. A bohužiaľ, nemôže nájsť.

Myslím, že život je hra. Pre niektorých tvrdá, neľútostná a niekedy je to boj o holý o život, či už váš vlastný, alebo niekoho vám blízkeho. Môže to byť ako šach. Starostlivo plánujete na mnoho ťahov dopredu, ale odrazu, prídete o koňa, o strelcov, potom o veže, dámu a potom, kdesi v rohu šachovnice, váš kráľ dostane mat.

Lenže práve vtedy sa rozhoduje, či budete, alebo nebudete mať šťastie. A sú tu, prinajmenšom, dve možnosti. Náš Stvoriteľ, či Vesmír, alebo stupeň evolúcie, nám vždy dáva na výber.

Prvou je, že tú pomyselnú šachovnicu s figúrkami zlostne zmetiete zo stola, urazíte sa a odídete niekde ďaleko s predsavzatím, že už nikdy nebudete hrať. Schúlite sa kdesi o samote do klbka a rozplačete sa s vedomím, že vás nikdy nič dobré nečaká. Možno si depresiu tak hlboko vpustíte do mysle, že už vidíte len jednu cestu. Skončiť to.

Druhá možnosť je – postaviť figúrky na novú hru. Porozmýšľať o novej stratégii, taktike a odvahe riskovať. A začať hrať. Začať žiť s ponaučením, že toto funguje a tamto nie. Toto nám robí radosť a tamto, hoci to vyzerá príťažlivo, nám žiadnu radosť neprinesie. Že občas musím byť riadne nešťastný, aby som nabudúce vedel a cítil, keď budem poriadne šťastný.

A vesmírne zákony?

Sme len tu a teraz. Teraz je čas na všetko čo môžeme urobiť a čo sa nám môže stať. Čo sa stalo, už sa neodstane a čo bude o hodinu, či zajtra, nezáleží len od nás. Preto je to len hra. Dnes, teraz, niečo robíme pre radosť, pre pocit šťastia, pre lásku, pre svoje deti. Preto, aby po nás nikto nešliapal, preto aby sme neplnili iba cudzie priania. Hráme o svoj život a čo pri tom cítime, záleží len od nás samotných.

Všetko v ľudskom živote má koniec. Preto sa nemôžeme na výhry či prehry upnúť. Záleží na nich iba do tej miery, ako naše schopnosti a zručnosti zlepšia. Ide len o hru. A každá, určite raz skončí. Možno práve vtedy, keď nám začne ísť karta. Asi preto sa vraví – Treba dúfať v to najlepšie a počítať s tým najhorším.

Iste poznáte zákon o zachovaní energie. Ak teda ľudský život skončí – vlastne nič neskončí. Iba ak táto jedna konkrétna hra s jej pravidlami a mantinelmi. A potom znovu príde ďalšia šachovnica, karetný stôl či gamepad. Ďalší level hry o šťastný život. Ale k tomu patrí aj takmer 2000 rokov staré tvrdenie Epiktétosa z Heriápole - Nehľadajte šťastie vonku, ale v sebe, lebo ináč ho nikdy nenájdete.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?