Zmysel života.

Autor: Vladimír Hrach | 11.6.2020 o 21:33 | Karma článku: 2,18 | Prečítané:  264x

Verím, že život človeka má svoj zmysel a účel. Rôzne náboženstvá, filozofie a vlastne každý jeden človek, si na tieto otázky odpovedá po svojom a odpovede môžu byť tak rozdielne, až sú protichodné.

K tomu, aby zmysel a účel života bol definovaný ako všeobecne uznávaný a rešpektovaný fakt, sa zatiaľ nikto nedopracoval. A nebudem sa o to pokúšať ani ja, lebo patrím k tej skupine ľudí, ktorí v tom majú jasno. Žijeme preto, aby sme sa učili.

A aby to bolo možné, náš Stvoriteľ zahrnul do našej výbavy slobodnú vôľu. No a tým, že si v našom svete vyberáme, od svojich myšlienok až po zložité a nezdravé technologické riešenia nášho pohodlia, robíme si život komplikovanejší. To samozrejme vedie k tomu, že nároky na učenie nestále rastú.

Zdieľam názor, že všetko čo zažívame a čo sa deje okolo nás, slúži k nášmu vzdelaniu. Vyberáme si podľa toho, ktorými pomyselnými dverami sme sem vošli a kto nám tie dvere otvoril. Môžu to byť vrúcne milujúci bohatí rodičia a vkročíme do pohodlia a bezpečia. A môže to byť iba jeden rodič a dvere vedú na dvor Pentagonu v Bratislave, či do rómskej osady kdesi na východe Slovenska. No a niekomu dvere otvoria pracovníci detského domova a vkročí do sveta ľahostajnosti a zúfalého boja o každý deň svojej existencie. Možností, ako sa začať učiť a aké učivo sa bude preberať, je mnoho.

Ja som sem prišiel vcelku dobre vybavený. Akoby mi moji rodičia otvorili dvere do pohodlnej obývačky a babka mi na cestu ešte pribalila buchty. Aj keď som už viac krát rozmýšľal, že prečo to u mňa bolo takto, nebudem to teraz rozoberať. Moja predstava žitia je taká, že vojdem do nejakého priestoru, podobnom šatníku v americkom filme. Zo stropu visí žiarovka so šnúrkou, ktorú potiahnem a rozsvieti sa kruh svetla s mojou pohodlnou izbou, s gaučom, s telkou, so stolíkom s čipsami a vychladeným pivom.

Môžem sa pohodlne rozvaliť, ujedať, zapíjať a sledovať zábavný program. Niekoho to môže baviť celý život, ale ľudia ako ja sa po chvíli poobzerajú okolo seba a zbadajú, že po okraji svetelného kruhu visia ďalšie nerozsvietené žiarovky so šnúrkami. Som zvedavý, chcem sa dozvedieť čo sa dá a príliš sa nebojím, takže vstanem, nechám za chrbtom pohodlie a bezpečie, prekročím hranicu svetla a tmy, potiahnem za šnúrku a ... Osvetlím si ďalší kus sveta, ktorým môžem prejsť, kde si môžem posedieť, kde môžem niekoho stretnúť. Myslím, že tých nerozsvietených žiaroviek je nespočetné množstvo, tak isto ako smerov, ktorými môžem hranicu svetla a tmy prekračovať.

Ale zistil som, že v názoroch som domýšľavý. Ak niečo zažívam, nemusí to byť kvôli mne, kvôli môjmu vzdelaniu. Môžem byť len čosi ako komparz vo filme, kde sa síce dá niečo naučiť a odkukať od hereckých hviezd, ale v konečnom dôsledku som len niečo ako zložka v chemickej reakcii, ktorá ovplyvní čas a produkty, no sama o sebe je bezvýznamná. Stane sa, že budem len učebná pomôcka, ktorá objasní lekciu, ktorú dostáva niekto iný z môjho okolia. Pomôcka, ktorá pri tom zhorí, vyparí sa, zmení skupenstvo. A ja budem po nociach zbytočne premýšľať, že čo som sa to mal dozvedieť. Ale aj to je zmysel a účel. Aj preto zomierajú deti, preto sa predávkuje mladý narkoman, aj preto sa niekto stane vrahom.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?