Bol to šok. A nasledovalo zdesenie. Zdieľal som s ňou svoj život, svoje najtajnejšie tajomstvá, ráno som s ňou vstával a večer zaspával. A ona ma zrádzala, klamala, podvádzala ...
Ale nedokážem bez nej žiť.
Trvalo mi roky, než som to všetko zistil o svojej mysli. A teraz ma čaká doživotná rukojemnícka dráma, keď sa budem snažiť, aby ma môj únosca a zároveň dobrá pomocníčka, nezavliekla tam, kde budem väzňom v luxusnom apartmáne. Alebo ovcou v bezduchom stáde. Do konca života budem rukojemníkom svojej mysle, aby mohla žiadať výkupné od mojej duše. A tým výkupným je mlčanie.
Ona (pxhere.com)Dlho som nechal svoju myseľ určovať, že kto je nepriateľ a kto priateľ. Čo je dobré a čo zlé, čo je pekné a čo je škaredé ... Dokonca som ju prichytil, ako mi chce určiť, že čo je láska a koho mám milovať a koho nie.
Myslím, že každý z nás ma nejakú úlohu v Božom pláne. Niekto väčšiu, niekto menšiu a niekoho úloha je, ten plán ignorovať, alebo mu priamu odporovať. Scenár je napísaný, úlohy rozdelené a režisér je natoľko kreatívny, že dej tejto hry, či pre niekoho drámy, bude prispôsobovať vzniknutým okolnostiam a momentálnemu výkonu účinkujúcich.
A mne scenár predpísal, že budem mať detsky zvedavú dušu. A jedného dňa, keď mi myseľ chcela určiť význam toho čo sa deje, zaskočil som ju otázkou „Prečo?“.
Myseľ dokáže všetko zadefinovať, vie určiť podmienky, vie prifarbovať spomienky a niekedy sa neštíti ich aj falšovať. Dokáže čokoľvek analyzovať celé noci, akoby ani spánok nebol dôležitý. Dokáže toho naozaj veľa, ale otázky neznáša. Hlavne nie tie vytrvalo detské „prečo“.
Áno, viem. Odpovede sa hľadajú ťažko. Prečítal som veľa kníh a dlho dúfal, že už v tej nasledujúcej nájdem odpovede, návody, receptúry ... Lenže myseľ ... Nestačí prečítať, nestačí pochopiť. Odpovede prichádzajú, až keď myseľ mlčí a prehovorí duša.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
